Inovovaný školský vzdelávací program

 

Poskytovať žiakom dostatok podnetov v rámci základného vzdelania k rozvoju všetkých kľúčových kompetencií novými modernými metódami a zároveň im vštepovať toleranciu, humánne myslenie, úctu k tradíciám i národnému dedičstvu.

 

Školský vzdelávací program	Primárne vzdelávanie
Názov ŠkVP	„Zvyšovanie kvality je neustály proces“
Stupeň vzdelania	1. stupeň základnej školy
Dĺžka štúdia	štyri roky
Vyučovací jazyk	slovenský
Študijná forma	denná
Druh školy	štátna
Predkladateľ
Názov školy	Základná škola Ružiná 116
IČO	00316393
Riaditeľ	Mgr. Alžbeta Pretáková
Kontakty školy	zsruzina@centrum.sk, 047/4396459
Zriaďovateľ
Názov	Obec Ružiná, Ružiná 112, 985 52
Kontakty	starosta.ruzina@gmail.com, 047/43 96 116
Platnosť	1.9.2019

 

                                                                                                          Mgr. Alžbeta Pretáková

                                                                                              riaditeľka školy        

 

1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY

1.1 Veľkosť školy, počet žiakov

Škola je neplnoorganizovaná, s ročníkmi 1. – 4. Základná škola Ružiná sídli v cirkevnej budove, ktorú má v bezplatnom prenájme. V budove sú zariadené 4 učebne, z toho 1 špeciálna učebňa IKT a 1 multifunkčná učebňa, herňa ŠKD, miestnosť na vydávanie mliečnej desiaty, priestranná chodba, sociálne zariadenia. Žiaci  sa vyučujú v 3 triedach. Priemerný počet žiakov je 27. Na škole je zriadené 1 oddelenie ŠKD s priemerným počtom žiakov 22.

1.2. Charakteristika pedagogického zboru

Priemerný počet učiteľov potrebných na škole je 4 z toho jeden externý na vyučovanie náboženskej výchovy. Odbornosť vyučovacieho procesu je 100%. Na škole pôsobí koordinátor protidrogovej prevencie. Pedagogický zbor tvoria: 4 pedagogickí pracovníci (1 muž), z toho: - 3 pedagógovia na plný úväzok - 1 vychovávateľka v ŠKD na plný úväzok, - 1 pedagóg je zamestnaný na dohodu na vyučovanie náboženskej výchovy.

Pedagogickí zamestnanci s 1. atestáciou: 1 učiteľ, ostatní učitelia sú bez atestačnej skúšky. Veľkým prínosom školy je plná kvalifikovanosť učiteľov. Učitelia sú okrem triednictva poverovaní ďalšími funkciami, a to výchovným poradenstvom, koordináciou sociálno-patologických javov, koordináciou výchovy k manželstvu a rodičovstvu, koordináciou environmentálnej výchovy a koordináciou finančnej gramotnosti. Dvaja učitelia prešli programom vzdelávania v IKT.

Princíp školského systému vzdelávania pedagogických zamestnancov

• každý pedagogický zamestnanec za rovnakých podmienok má možnosť vzdelávať sa
• vzdelávanie škola podporuje a spolupracuje s inštitúciami, najmä s metodickými centrami,
• vzdelávanie každého pedagogického pracovníka sa odzrkadlí aj v jeho finančnom ohodnotení
• a profesijnejkariére v súlade so systémom Kariérneho rastu
• základnou hodnotou vzdelávania je jej kvalita
• pedagogickí zamestnanci sa aktívne podieľajú na chode školy

Vzdelávanie pedagogických zamestnancov školy

• v školskom roku 2018/2019 jeden zamestnanec odovzdal atestačnú prácu
• v školskom roku 2018/2019 jedna zamestnankyňa absolvovala inovačné a aktualizačné  

                      vzdelávanie

• v školskom roku 2019/2020 niektorí zamestnanci plánujú ďalšie vzdelávanie a vykonanie 1. atestačnej skúšky (viď. Plán vzdelávania), jedna zamestnankyňa plánuje  

                      doplnkové pedagogické štúdium na UMB v Banskej Bystrici a jedna zamestnankyňa

                      rozširujúce štúdium primárnej pedagogiky na UK v Bratislave

 

1.3 Charakteristika žiakov

Z celkového počtu žiakov je 85% žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z celkového počtu žiakov máme 5 žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami.

Máme dobré skúsenosti s integráciou žiakov so špecifickými potrebami učenia. U všetkých žiakov sa snažíme rozvíjať ich schopnosti, zručnosti, talent, osobitnú pozornosť venujeme žiakom s nadpriemernými edukačnými výsledkami.

Snažíme sa vytvoriť radostnú klímu, zameriavame sa na otvorené partnerstvo, žiakov vedieme ku zdravému životnému štýlu, ekologickému mysleniu, komunikácii, kooperácii a umeniu vyjadriť a prezentovať svoje názory. Našou snahou je, aby deti chodili do školy rady, cítili sa v škole dobre a zažili každý deň, čo najviac úspechov.

 

1.4 Organizácia prijímacieho konania

 

Všetky deti, ktoré dosiahnu stanovený vek a školskú spôsobilosť, musia plniť povinnú školskú dochádzku až do jej skončenia. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak nie je ustanovené inak. Od plnenia povinnej školskej dochádzky nemožno nikoho oslobodiť. Zápis do 1. ročníka základnej školy sa realizuje v súlade so Zákonom 245/2008 z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v mesiaci apríl. Škola má stanovený vlastný spôsob prezentácie detí. Tieto deti počas zápisu deklarujú svoje zručnosti a schopnosti. Presný dátum konania bude zverejnený mestským rozhlasom a na webovej stránke školy zsruzina@centrum.sk. Na prijímacom konaní sa spolupodieľajú učitelia primárneho vzdelávania. Ak rodič požiada o odklad povinnej školskej dochádzky alebo ak školská dochádzka už bola odložená v predchádzajúcom roku na zápis je potrebné prísť. O odklad povinnej školskej dochádzky žiada zákonný zástupca dieťaťa písomne riaditeľa školy. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Ak rodič žije na určitý čas v zahraničí, musí dieťa riadne prihlásiť do školy v SR tam, kde patrí podľa školského obvodu. Pri zápise zákonný zástupca oznámi, že dieťa bude študovať v zahraničí a zároveň písomne požiada riaditeľa školy o povolenie.

 

1.5 Dlhodobé projekty

1) Eko Alarm – projekt zameraný na environmentálnu výchovu

 

1.6 Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

 

Spolupráca s rodičmi nie je na požadovanej úrovni. Rodičia môžu navštíviť školu kedykoľvek po vzájomnej dohode s vyučujúcimi, taktiež v čase konzultačných hodín (po individuálnej dohode) a triednych schôdzok. Pre rodičov organizujeme deň otvorených dverí a spoločné akcie – besiedky, karnevaly, výlety, exkurzie, a pod. Rodičia sú pravidelne informovaní o činnosti školy prostredníctvom vývesných propagačných tabúľ. Na skvalitnenie výučby spolupracujeme s materskou školou v Ružinej. Niekoľkokrát ročne škola organizuje deň otvorených dverí pre predškolákov, kde sa budúci prváci oboznámia s chodom školy a majú možnosť stretnúť sa s budúcimi spolužiakmi, s kamarátmi a zoznámiť sa s pani učiteľkami na našej škole. Rada školy – jej činnosť a zloženie je stanovené zákonom. Je poradným orgánom riaditeľa školy. Zasadá pravidelne 4 x do roka. Má vypracovaný vlastný plán.

Rada školy je zložená nasledovne:

• • pedagogický zamestnanec školy - 1 člen
  • nepedagogický zamestnanec školy - 1 člen
  • za zriaďovateľa - 1 člen
  • za rodičov - 2 členovia

Zriaďovateľ – Obec Ružiná vykonáva prenesené kompetencie štátu v oblasti výchovy a vzdelávania a originálne kompetencie v oblasti školského stravovania a činnosti ŠKD, zabezpečuje chod školy po stránke odbornej, materiálnej a hlavne zabezpečuje pomoc z hľadiska údržby budov školy. Napomáha škole pri projektových aktivitách školy a finančne ich podporuje.

Koordinátor primárnej prevencie

Koordinátor primárnej prevencie priebežne monitoruje zmeny v správaní detí a ich zmeny, hodnotí atmosféru v triedach, zabezpečuje opatrenia na zvyšovanie pocitu bezpečia a tvorivej atmosféry. V prípadoch oprávneného podozrenia na porušenie zdravého osobnostného vývinu, bezodkladne riešiť vzniknutý problém v súčinnosti so zriaďovateľom. Spolupracuje s odbornými zamestnancami CPPPaP, podľa potreby aj s príslušným pediatrom, sociálnym kurátorom, či policajtom. Každoročne organizuje, besedy s odborníkmi, prizýva odborníkov na zdravú výživu, lekárov, príslušníkov polície a CPPaP. Prioritou koordinátora je primárna prevencia a zmysluplné využitie voľného času. Monitoruje a vyhľadáva medzi žiakmi tých, ktorých správanie sa nejakým spôsobom zmenilo, snaží sa rôznymi formami riešiť mnohé problémové úlohy: šikanovanie, trestná činnosť, dospievanie, problémy v citových otázkach, otázky rasizmu, xenofóbie...

 

1.7 Priestorové a materiálno-technické podmienky školy

Základná škola smeruje k tomu, aby v prostredí, kde škola pôsobí, sa stala vzdelávacím – výchovným, kultúrnym a športovým centrom. Aby sa tým stala, musia všetci pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci i žiaci vystupovať ako jednotný celok. Ku skvalitneniu týchto vzájomných vzťahov prispieva aj prostredie školy. Kladieme dôraz na úpravu interiéru a exteriéru školy. Škola má 3 učebne zariadené novým moderným školským nábytkom, v triedach sú umiestnené relaxačné koberce, v každej triede je umiestnený počítač. Jedna z tried je multifunkčná trieda, špeciálne vybavená interaktívnou tabuľou, video dataprojektorom, v tejto triede je umiestnený 1 počítač, televízor, DVD, video rekordér, rádio s magnetofónovým prehrávačom a CD prehrávačom. Škola má 1 počítačovú učebňu s 13 počítačmi, pripojenými na internet s príslušenstvom /skener, tlačiareň, kopírka/. Škola zakúpila  výučbové programy na PC, ktoré využíva vo výchovno-vzdelávacom procese. Škola vlastní digitálny fotoaparát , ktorým dokumentuje život v škole, fotografie sú umiestnené v počítačoch a prístupné všetkým žiakom.

Škola každý rok  podľa dostupných finančných prostriedkov dokupuje moderné učebné pomôcky. Vnútorné priestory školy sú vymaľované. Na budove bola už v 3 etapách uskutočnená výmena okien za plastové. K ďalšej rekonštrukcii sa budepristupovať postupne podľa dostupných finančných prostriedkov. Škola má malú gymnastickú telocvičňu a využíva multifunkčné ihrisko s umelým trávnikom.

 

1.8 Škola ako životný priestor

Školský priestor je estetický s kvetinovou výzdobou, aktuálnymi nástenkami, kde sú žiaci  informovaní o pripravovaných akciách školy, ako aj s významnými dňami, ktoré si v triednych kolektívoch rôznymi formami priblížia. Každý triedny kolektív je oboznámený s Vnútorným poriadkom školy a následne si tvorí svoje vlastné pravidlá, ktoré sú umiestnené na viditeľnom mieste v triede. Vyučovanie pravidelne začíname v ranných komunitách, ktoré odbúrajú stres a navodia priateľskú atmosféru. Nepísaným pravidlom našej školy je utužovanie dobrých medziľudských vzťahov na pracovisku, ako aj v rámci triednych kolektívov, medzi žiakmi ako aj medzi žiakmi a pedagógmi.

1.9 Podmienky pre zaistenie BOZP

Škola zabezpečuje a dbá na adekvátne a životu bezpečné podmienky. Organizuje pravidelné školenie pre zamestnancov školy, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru, pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií. Žiaci sú každoročne (začiatok školského roka) poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia a vnútornom poriadku školy. 2x ročne si precvičia urýchlené opustenie školy- evakuáciu školy. Vyučujúci sú povinní celoročne prihliadať na bezpečnostné predpisy. Škola zabezpečuje:

• dozor nad žiakmi počas prestávok a v ŠJ,
• poučenie žiakov o BOZP a PO na začiatku školského roka,
• pravidelné revízie elektrického, plynového zariadenia, bleskozvodov, kontrolu hasiacich prístrojov a hydrantov,
• pravidelnú kontrolu telocvičného náradia,
• odstraňovanie nedostatkov z kontrol.

 

2 CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

2.1 Základné ciele a pedagogický princíp ŠkVP- SWOT analýza

Vzdelávací a výchovný program školy, jej aktivity a vytvorené podmienky, smerujú k tomu, aby sa žiak cítil v škole bezpečne, aby nebol v škole diskriminovaný, napr. ani na základe prospechu, aby mal možnosť pracovať podľa svojich možností, aby vedel, ako sa má učiť, aby sa vedel rozhodovať, aby nedochádzalo k žiadnym psychosociálnym problémom. Kladieme dôraz na telesný a duševný rozvoj žiakov. Učiteľ má riadiť pedagogický proces tak, aby uspokojoval žiakove vzdelávacie, emocionálne a sociálne potreby. Naďalej sa budeme orientovať na tvorbu nových projektov – na skvalitnenie vyučovacieho procesu a záujmovú činnosť žiakov. Pri stanovení koncepcie školy je potrebné vždy citlivo zvážiť potreby, záujmy, priania žiakov a rodičov na jednej strane a poslanie, ciele, záujmy a funkcie základnej školy na strane druhej s prihliadnutím na nové princípy, priority a zásady vzdelávania. Novú koncepciu, ktorá skĺbi nároky a požiadavky európskeho vzdelávania s najlepšími tradíciami a skúsenosťami slovenského školstva chceme realizovať aj na našej škole. Chceme dosiahnuť, aby žiak, ktorý získa vzdelanie poskytované našou školou, bol dobrý (čestný, morálny, charakterný), múdry (vzdelaný, tvorivý), aktívny (samostatný, pracovitý, iniciatívny) a šťastný (vyrovnaný, zdravý) človek. Tieto aspekty chceme zahrnúť v rozvojovom programe školy. Cieľom a poslaním našej školy do ďalších rokov je rozvoj a postupný prechod tradičnej školy na školu moderného typu s novými metódami a formami práce aj v oblasti výučby počítačov pre bežnú prax a cudzích jazykov. Chceme byť školou, ktorá bude príťažlivá pre deti aj ich rodičov, ktorá poskytuje svojim žiakom základné vzdelávanie v rámci celoživotného vzdelávania, ktorá pripravuje žiakov pre ďalšie štúdium i pre život v novej otvorenej Európe a zabezpečuje ich osobnostný rast. Treba zabezpečiť kvalitnú prípravu žiakov so zreteľom na možnosti školy, so zameraním na komunikatívnosť a s ohľadom na schopnosti jednotlivých žiakov. V spolupráci s rodičmi žiakov vychovať pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí. Veľký dôraz budeme hneď od začiatku klásť na vytvorenie dobrého tímu v triede, na rozvíjanie sebapoznania a sebahodnotenia žiaka. Cieľom bude, aby žiaci získali vhodný učebný štýl, poznali svoje silné a svoje slabé stránky. Výchovno-vzdelávaciu činnosť budeme smerovať k príprave žiakov na život, s cieľom pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, schopného sebamotivácie k celoživotnému vzdelávaniu.

Strategická vízia

Predstava je prebudovať školu na školu modernejšiu, ktorá by pružnejšie reagovala v dnešnom systéme trhového mechanizmu, bola by schopná konkurovať novovzniknutým súkromným, cirkevným, alternatívnym, iným školám a školám v štátoch EÚ. Vytvoriť takú školu, ktorá bude tým najlepším miestom na učenie. Umožniť všetkým žiakom získať potrebné vedomosti, zručnosti, vedieť ich správne použiť. Žiaci sa majú stať komunikatívnejší, flexibilnejší, tvorivejší, naučia sa samostatne vyhľadávať informácie, pracovať s nimi a ich aj správne využiť.

Analýza SWOT

Silnéstránkyškoly

• vysoká odbornosť a kvalifikovanosť učiteľov
• organizovanie súťaží, preškoľovanie učiteľov
• kolektív učiteľov otvorený novým metódam, postupom vo vyučovaní
• vyrovnaný počet žiakov, tried
• zrekonštruovaná telocvičňa
• výborná úroveň vyučovania, využívanie inovačných postupov
• inovačné procesy vo vyučovacom procese
• príjemné prostredie
• estetika interiéru a exteriéru, oddychový kútik pre žiakov
• akvárium
• zapojenie školy do projektov
• počítače, počítačové učebne, internet
• otvorenie školy pre verejnosť
• záujem o ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov

 

Slabé stránky školy

 

• rodičia sa v menšej miere zúčastňujú na rodičovských združeniach, ďalšie skvalitňovanie spolupráce školy s rodičmi
• problémoví žiaci, nedostatočná podpora v rodine
• veľká zaťaženosť učiteľov vyučovacími a hlavne mimovyučovacími povinnosťami
• feminizácia školy – v škole pôsobí len jeden učiteľ
• stúpanie množstva žiakov so zdravotným znevýhodnením, čo narúša priebeh vyučovacej jednotky a diferencuje kolektív

 

Šance

 

• sledovanie ponúk projektov a grantov
• získavanie mimorozpočtových finančných zdrojov
• zapájanie sa do projektov
• prispôsobenie práce školy novým potrebám spoločnosti a okoliu
• zlepšenie propagácie aktivít školy

• zvýšenie účasti rodičov a žiakov na práci školy
• snaha zamestnancov pracovať na dobrom imidže školy
• podporovať tvorbu projektov a tímovú prácu
• pripravovať pre rodičov tvorivé dielne, kultúrne a športové aktivity s deťmi
• prehlbovať samostatnosť a zodpovednosť za učenie.
• riešiť problémy (slabý prospech, šikanovanie, zdravotné problémy žiakov...) v predmetoch slovenský jazyk, náboženská výchova, etická výchova.

• internetizácia školy, výpočtová technika
• využívať IKT vo vyučovaní
• využívať učebne s výpočtovou technikou a na vyučovanie informatiky, cudzích jazykov a ostatných predmetov

• vytvárať priaznivé prostredie na implementáciu inovačných pedagogickýchmetód s využitím informačných a komunikačných technológií 

• venovať pozornosť rozvíjaniu kompetencií detí a žiakov v tejto oblasti

• zvýšenú pozornosť venovať ochrane detí a žiakov pri používaní internetu a využívať stránky k bezpečnému používaniu internetu www.bezpecnenainternete.sk,  www.zodpovedne.sk, www.stopline.sk, www.ovce.sk, www.pomoc.sk.
• zvýšiť zapojenie detí a žiakov do pohybových aktivít,podporovať činnosť športových

krúžkov a pohybové aktivity v prírode

• formovať kladný vzťah detí a žiakov ku knihe a literatúre, organizovať súťaže v čitateľských zručnostiach a popoludňajšie čitateľské aktivity v školských kluboch detí
• pri vyučovaní cudzieho jazyka eliminovať memorovanie a uskutočňovať výučbu založenú

                      na tréningu a rozvoji jazykových kompetencií s ohľadom na rôzne štýly učenia sa žiaka, jeho                          schopnosti a druh inteligencie.

 

Ohrozenia

 

• nepriaznivý demografický vývoj
• odchod žiakov do susednej obce
• súčasný školský systém /kvantita na úkor kvality/
• financovanie školstva – nízke platy, slabé odmeňovanie
• únik učiteľov zo školstva

 

2.2 Zameranie školy a stupeň vzdelania

Zameranie práce ZŠ

• prehlbovanie tvorivo- humanistického charakteru výchovy a vzdelania
• formovanie vlastného sebavedomia, ale aj spolupatričnosti k triede, ku škole
• prehlbovanie komunikačných schopností ( ústnych a písomných v materinskom jazyku a čitateľskej gramotnosti)
• rozvíjanie získaných jazykových schopností v prvom cudzom jazyku posilneným dotáciou voliteľných hodín ŠkVP na primárnom vzdelávaní
• prehĺbenie prírodovednej, matematickej gramotnosti hodinami v ŠkVP
• rozvoj čitateľskej gramotnosti, výučba v predmetoch SJL 1.-4. ročník
• rozvoj digitálnej gramotnosti posilnením predmetu informatika na nižšom strednom vzdelávaní
• poskytnutie základov praktických zručnosti vo vyučovacom procese
• prehlbovať kultúrnu gramotnosť navštevovaním výchovných koncertov, divadelných, filmových predstavení, múzeí, galérií
• vytvorenie motivačného prostredia na škole
• zabezpečenie a udržanie odbornosti pedagogického kolektívu
• vytváranie pracovných tímov školy smerom dovnútra a navonok
• prepojenosť primárneho a nižšieho stredného vzdelávania
• spolupráca s potencionálnymi odberateľmi
• zapojenie žiakov, rodičov do organizačnej štruktúry školy
• stanovenie jasných kritérií hodnotenia a klasifikácie žiakov, oboznámiť s nimi aj rodičov
• pružné riešenie problémov a konfliktov
• racionálne využívanie zdrojov (ľudské a materiálne)
• pokračovať v intenzívnej spolupráci s komunitou
• zapojenie školy do ďalších projektov podľa zamerania 
• modernizovať technické vybavenie školy
• dopĺňať knižnice, elektronizácia
• získavať finančné prostriedky (zbery, sponzori....)

Zameranie školy – primárny stupeň vzdelania ISCED 1

Primárne vzdelanie získa žiak úspešným absolvovaním všeobecnovzdelávacieho programu ostatného ročníka primárneho stupňa základnej školy. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie. Absolvent programu primárneho vzdelávania plynule pokračuje na nadväzujúcom stupni nižšieho stredného vzdelávania. Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí (kompetencií) žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov:

• poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie,
• umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať seba samého,
• podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,
• vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia a sebareflexie,
• podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu,
• viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt,
• naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať.

Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové spôsobilosti (ako kombinácie vedomostí, spôsobilostí, skúseností a postojov) žiakov na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná. V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno - komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa učiť, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry. Osvojovanie kľúčových kompetencií je dlhodobým a zložitým procesom, ktorý začína v predprimárnom vzdelávaní, pokračuje v primárnom a nižšom strednom vzdelávaní a postupne sa dotvára v ďalšom priebehu života. Celoživotne sa rozvíjajúce kľúčové spôsobilosti (kompetencie) potrebuje každý jednotlivec na osobné uspokojenie a naplnenie, na rozvoj kompletnej osobnosti, na aktívne občianstvo a na uplatnenie sa vo svete práce. Výber kľúčových kompetencií vychádza z európskeho referenčného rámca kľúčových spôsobilostí, ktoré sú rozpracované s ohľadom na hodnoty a potreby nášho školského systému. Kľúčové kompetencie majú nad predmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania. K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimo vyučovacej a v mimoškolskej činnosti.

2.3 Profil absolventa našej školy

Profil absolventa primárneho vzdelania

• má osvojené základy funkčnej gramotnosti
• je snaživý a vytrvalý, dosahujem svoje ciele,
• vie prezentovať získané vedomosti a zručnosti,
• vie pochopiť druhého, vyjadriť svoj názor, riešiť problémy,
• je otvorený novým informáciám,
• pozná školské pravidlá a dodržiava ich,
• na primeranej úrovni ovláda cudzí jazyk a dohovorí sa jednoducho s cudzincom,

• ovláda informačné technológie,
• vie pracovať samostatne, aj v tíme,
• je tvorivý, komunikatívny, samostatný, empatický, nadväzuje priateľské kontakty,
• je asertívny, sebakritický, tolerantný, iniciatívny,
• pozná zásady zdravého životného štýlu.

Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Nadobudol základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal predpoklady pre to, aby si vážil sám seba, i druhých ľudí, aby bol dokázal ústretovo komunikovať a spolupracovať Má osvojené základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka. Úroveň rozvinutosti kľúčových kompetencií tvorí bázu pre ďalší rozvoj v následných stupňov vzdelávania.

Ukončenie vzdelávania: Absolvent primárneho vzdelania získa vysvedčenie.

Absolvent primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):

a) sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)

• vyjadruje sa súvisle a výstižne písomnou aj ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania,
• dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,
• uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
• rozumie rôznym typom doteraz používaných textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať,
• na základnej úrovni využíva technické prostriedky medziosobnej komunikácie,
• chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,
• v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu,
• uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných situácií

b) kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia

• používa základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely)
• je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov

c) kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií

• vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
• ovláda základy potrebných počítačových aplikácií, - dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií, - dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,
• vie používať rôzne vyučovacie programy,

• získal základy algoritmického myslenia,
• chápe, že je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
• vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT

d) kompetencia (spôsobilosť) učiť sa

• má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov,
• uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov ,
• vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach,
• uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok

e) kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy

• vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, adekvátne svojej úrovni navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,
• pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
• pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom

f) osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)

• má základy pre smerovanie k pozitívnemu chápaniu svojho obrazu a sebadôvere,
• uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti,
• dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,
• uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času,
• dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
• uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti,
• má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,
• dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri spoločnej práci, uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom

g) kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

• dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
• dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
• uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
• cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
• rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a vkusný postoj,
• ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
• pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
• správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám.

2.4 Pedagogické stratégie a kľúčové kompetencie

Stratégie a kľúčové kompetencie (spôsobilosti) sú určené Štátnym vzdelávacím programom a vychádzajú z odporúčania Európskeho parlamentu a rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie:

 

Komunikácia v materinskom jazyku - kompetencie sociálne komunikačné

Žiak:

• dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav zodpovedajúci situácii a účelu komunikácie,
• efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie,
• vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk,
• dokáže primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch,
• chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti.

Komunikácia v cudzích jazykoch

Žiak:

• je schopný porozumieť hovorenému i písanému slovu reči cudzieho jazyka na základe počúvania a čítania
• dokáže sa vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou v primeranej škále spoločenských a kultúrnych súvislostí (vo vzdelávaní a odbornej príprave, práci, doma a vo voľnom čase)
• používa zručnosti ako sprostredkovanie a medzi kultúrne porozumenie
• má vedomosti o slovnej zásobe a používanej gramatike
• uvedomuje si hlavné typy verbálnej interakcie a jazykových registrov
• má vedomosti o spoločenských konvenciách, kultúrnom aspekte a variabilite jazyka, - iniciuje, udržiava a vie ukončiť konverzáciu, čítať a porozumieť textom, ako aj tvoriť texty, ktoré zodpovedajú jeho potrebám,
• vhodne používa pomôcky a učí sa cudzí jazyk aj formálnym spôsobom v rámci celoživotného vzdelávania,
• má pozitívny postoj k uvedomovaniu si kultúrnej rozmanitosti a má záujem a zvedavosť zameranú na cudzie jazyky a medzi kultúrnu komunikáciu.

Matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky -

kompetencia (spôsobilosť) uplatňovať základy matematického myslenia a

základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky

Žiak:

• používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách,
• používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),
• používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov.

Digitálna kompetencia - kompetencia (spôsobilosť) v oblasti informačných a

komunikačných technológií

Žiak:

• má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja,
• používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,
• dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí,
• je schopný nahrávať a prehrávať zvuky a videá,
• dokáže využívať IKT pri vzdelávaní.

Naučiť sa učiť- kompetencia (spôsobilosť) k celoživotnému učeniu sa

Žiak:

• uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja,
• dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa,
• dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať,
• kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti.

Spoločenské a občianske kompetencie - kompetencia (spôsobilosť) riešiť

problémy, kompetencie (spôsobilosti) sociálne a personálne

Žiak:

• uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,
• vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti,
• uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných,
• je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti,
• má predpoklady zainteresovane sledovať a posudzovať udalosti a vývoj verejného života a zaujímať k nim stanoviská, aktívne podporuje udržateľnosť kvality životného prostredia,
• uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení,
• je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov,

• dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu zvažovať úrovne ich rizika, - má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov,
• dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť/nezávislosť ako člen celku,
• vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami,
• osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine
• uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať k dosahovaniu spoločných cieľov,
• dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medzi osobných vzťahoch.

Iniciatívnosť a podnikavosť - kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k

iniciatívnosti a podnikavosti

Žiak:

• dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovaťa riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v práci, ale aj v každodennom živote, - kompetencie (spôsobilosti) pracovné
• dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov,
• je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny,
• chápe princípy podnikania a zvažuje svoje predpoklady pri jeho budúcom plánovaní, - dokáže získať a využiť informácie o vzdelávacích a pracovných príležitostiach.

Kultúrne povedomie a vyjadrovanie - kompetencie (spôsobilosti) vnímať a chápaťkultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

Žiak:

• dokáže sa vyjadrovať na vyššom stupni umeleckej gramotnosti prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov výtvarného a hudobného umenia,
• dokáže sa orientovať v umeleckých druhoch a štýloch a používať ich hlavné vyjadrovacie prostriedky,
• uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote a v živote celej spoločnosti,
• cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické tradície,
• pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), - správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám,
• je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr. Prehľad kľúčových kompetencií aplikovaných v jednotlivých predmetoch sú konkrétne uvádzané v učebných a tematických plánoch.

Finančná gramotnosť- NARODNÝ ŠTANDARD FINAČNEJ GRAMOTNOSTI

Charakteristika:

Finančné povedomie širokej slovenskej populácie je nedostatočné. Extrémne rýchly vývoj trhu a stále väčšie nároky na spotrebiteľa prinášajú stresové okamžiky, v ktorých sa ľudia vo vzťahu k financiám rozhodujú nevhodne, čoho dôsledkom sú krízové situácie. Finančná gramotnosť je znalosť finančných nástrojov, ich fungovania a ich zmysluplného využívania. Budovanie vlastnej finančnej gramotnosti je veľmi dôležité. Jednotlivec by mal mať zručnosti na uplatnenie základných matematických princípov a postupov v každodennom kontexte doma i v práci a na chápanie a hodnotenie sledu argumentov, schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Žiaci sa musia naučiť orientovať sa v situáciách z bežného každodenného života, rozhodovať, zisťovať, porovnávať, poznávať riziká a riešiť každodenné problémy. – v podstate ide o matematickú gramotnosť, ktorá je zakomponovaného v každom ročníku v predmete matematika.

Ciele:

Žiak by mal získať schopnosť:

• prostredníctvom definovania osobných životných potrieb dôjsť k poznaniu možností ako tieto potreby uspokojiť a získať určitú životnú úroveň,
• rozpoznať možnosti/nástroje hospodárskeho zabezpečenia rozpočtu domácnosti,
• porovnať skúsenosti získané na modelovom hospodárení so svojimi reálnymi skúsenosťami z osobného života,
• orientovať sa v systéme existencie, obehu a ochrany peňazí, logicky a kriticky myslieť, argumentovať a komunikovať a spolupracovať pri riešení problému,
• tvoriť jednoduché hypotézy a skúmať ich pravdivosť, - čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla,
• schopnosť pracovať s návodmi a tvoriť ich,
• používať IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácii,
• umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému, rozvíjanie zručností žiakov súvisiacich s procesom učenia sa, s aktivitou na vyučovaní, s racionálnym a samostatným prístupom k učeniu sa, podporeniu a k upevňovaniu kladných morálnych a vôľových vlastnosti žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie, dôvera vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh.

 

2.5 Zabezpečenie výučby pre žiakov so ŠVVP

 

Pre úspešný rozvoj dieťaťa má veľký význam poznať jeho špecifické danosti –vedomosti a zručnosti. V škole máme žiakov s rôznorodými vlohami a charakterovými vlastnosťami. Patria k nim aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej ŠVVP):

a) žiaci so zdravotným znevýhodnením,

b) žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia,

c)žiaci s nadaním

 

a) Žiaci so zdravotným znevýhodnením

 

Žiaci školy, ktorí sú integrovaní v bežných triedach na základe žiadosti rodičov, vyjadrenia odborníkov a posúdenia a schválenia pedagogickou radou. Spolupráca školy, rodiny a odborníkov si vyžaduje otvorenú komunikáciu v prospech dieťaťa. Častý kontakt a pravidelné konzultácie umožňujú pružne a pohotovo riešiť aktuálne alebo novovznikajúce problémy. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, u ktorého je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania. Špeciálnou výchovnovzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok vo výchove a vzdelávaní. Tá je zabezpečená odbornou starostlivosťou v dodržovaní následných bodov :

• individuálnou formou so strany pedagógov
• intenzívnou spoluprácou s odborníkmi z centier pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), zo súkromných centier špecialno - pedagogického poradenstva (SCŠPP)
• pravidelná aktivita a spoluúčasť na výchovno- vzdelávacom procese so strany rodiča (minimálne raz za mesiac rodič navštívi výchovného poradcu alebo špeciálneho pedagóga, aby prehodnotili prácu dieťaťa.)

Pre prácu so žiakmi s ŠVVP platia zásady a podmienky, ktoré dodržiavame vo svojej praxi. O týchto zásadách a podmienkach sú jednotliví pedagógovia informovaní z odporúčaní špeciálnym pedagógom a psychológom. Tejto problematike sa venuje pozornosť v metodickom združení, predmetových komisiách i na pracovných poradách a pedagogických radách. Pri práci s uvedenými žiakmi učitelia uplatňujú napr. individuálny prístup, diferencované úlohy, kompenzačné pomôcky – riadia sa podľa odporúčaní v diagnostike žiaka.

Hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami

sa realizuje podľa Metodickému pokynu číslo 22/2011- Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole. Konzultujú sa s odborníkmi CPPPaP a SCŠPP, ktorí majú žiakov v starostlivosti. Žiakovi vzdelávanému v školskej integrácii sa v doložke vysvedčenia uvádza príslušný vzdelávací program pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo nadaním, podľa ktorého žiak postupoval. CPPPaP a SCŠPP usmerňujú pedagógov metodicky a v spolupráci s našimi pedagógmi a rodinou, pomáhajú riešiť aktuálne problémy a vzniknuté situácie. Pri diagnostikovaní žiaka je úzka spolupráca učiteľ - rodič, rodič - špeciálny pedagóg a psychológ. Dokumentácia o týchto žiakoch je uložená u riaditeľa školy, ku ktorej majú prístup pedagógovia, ktorí žiaka učia. Pravidelná aktivita a spoluúčasť na výchovno- vzdelávacom procese so strany rodiča je zabezpečená pravidelnými konzultáciami so školským pedagógom – raz za mesiac.

 

b) Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia

 

Starostlivosť pre žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, poprípade žiakov s problémovým správaním je zabezpečovaná individuálnymi pohovormi alebo dlhodobejšou prácou s PPP, spoluprácou s mestskou a štátnou políciou. (prednášky, besedy..) Hlavnú zodpovednosť a pozornosť majú predovšetkým ich triedni učitelia a koordinátor primárnej prevencie. Dôraz kladieme na prevenciu, program na boj proti šikanovaniu, diskrimináciu, protidrogovú výchovu a na sexuálnu výchovu. Všetko riešime vhodnou formou pre danú vekovú kategóriu žiakov. Motivujeme rodičov žiakov k spolupráci so školou. Pre žiakov so sociálne slabšieho prostredia zabezpečujeme stravu a výchovno - vzdelávacie pomôcky z finančných prostriedkov podľa zákona č.544/2010 Z. z.

 

2.6 Prierezové témy

 

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové tematiky, ktoré sa spravidla prelínajú cez obsahové vzdelávacie oblasti. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky je v kompetencii každej školy.

Prierezové témy:

• osobnostný a sociálny rozvoj- OSR
• environmentálna výchova- ENV
• mediálna výchova- MDV
• multikultúrna výchova- MUV
• dopravná výchova- výchova k bezpečnej cestnej premávke- DOV
• ochrana života a zdravia- OZZ
• tvorba projektu a prezentačných zručnosti-TJR
• regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra - RGV

Osobnostný a sociálny rozvoj

Pomáha rozvíjať všeobecný ľudský potenciál a základné životné zručnosti žiakov sebaidentity, sebauvedomenia, zdravého sebahodnotenia a sebadôvery a rozvoj komunikačných a kooperatívnych zručností nevyhnutných pre dobré medziľudské vzťahy v škole, v rodine, vo vrstovníckej skupine. Vedieť presadzovať vlastný názor a najmä rešpektovať názor iných ľudí.

Cieľom je:

• Osobnostný rozvoj, sebapoznávanie a poznávanie iných s dôrazom na školský, profesijný, rodinný, partnerský a manželský rámec, rozvíjanie identity seba a zdravého sebavedomia a sebadôvery.
• Sociálna komunikácia v škole, v rodine, vo vrstovníckej skupine, v partnerstve, v manželstve a na pracovisku, spoločenské správanie, bontón a etiketa.
• Efektívne riešenie konfliktov v škole, v rodine, medzi vrstovníkmi, v partnerskom, manželskom a pracovnom živote.
• Multikultúrna tolerancia a rešpektovanie odlišných názorov, postojov, ašpirácií, hodnôt iných ľudí v medziľudských vzťahoch a komunikácii v škole, v rodine, vo vrstovníckej skupine, v partnerstve, v manželstve a na pracovisku.
• Prevencia agresie, násilia a šikanovania v škole, medzi vrstovníkmi, v rodine, v manželstve a na pracovisku. Téma sa zaraďuje do predmetu Osobnostný a sociálna rozvoj v nižších ročníkoch nižšieho sekundárneho vzdelávania a prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód.

 

 

Environmentálna výchova

Problém zachovania života na Zemi sa stáva globálnym problémom. Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka.

Cieľom je, aby:

• žiak v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi;
• žiak bude poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu;
• žiak bude rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu,
• žiak rozvinie spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni ( napr. separovaným zberom v škole i domácnostiach),
• žiak pochopí sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu,
• žiak vie hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská,
• žiak dokáže využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj pri prezentácii vlastnej práce. Realizácia v predmetoch: najmä v predmetoch biológia, zemepis, prírodoveda a vlastiveda, občianska výchova a pod.

Mediálna výchova

Problém ako naučiť deti a mládež aktívne a zodpovedne využívať prostriedky masovej komunikácie sa stal v súčasnosti aktuálnym problémom. Mediálna výchova smeruje k tomu, aby si žiaci osvojili stratégie zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi a vedeli v nich nájsť hodnotné, pozitívne formujúce posolstvo pre ich osobnostný, profesijný a sociálny rast.

Cieľom prierezovej témy je, aby žiak mal:

• schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi,
• spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú),
• schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií. – schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať.

Žiak má vedieť:

• dokázať nájsť vlastný optimálny spôsob ako žiť v realite,
• aktívne sa zapája do komunikačného procesu pomocou médií.
• ovládať prácu s televíznym prijímačom, videorekordérom, DVD prehrávačom, prácu s CD, internetom, prácu s digitálnou technikou ( fotoaparát, televízia, kamera...).
• vyjadriť svoje vlastné zážitky, skúsenosti a postoje prostredníctvom médií
• vystupovať na verejnosti.

Realizácia mediálnej výchovy bude prebiehať počas celého školského roka najmä v

rámci predmetov informatika, občianska výchova, slovenský jazyk, v ktorom žiaci podľa

určených cieľov stanovených v spolupráci s vyučujúcim preukážuschopnosti v oblasti

mediálnej výchovy.

Multikultúrna výchova

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie. Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí.

Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáže s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Multikultúrna výchova je začlenená najmä do týchto predmetov : etická výchova, náboženská výchova, slovenský jazyk, vlastiveda, výtvarná výchova, informatika, ale samozrejme, jej obsah môže byť začlenený aj do ostatných predmetov.

Cieľom prierezovej témy je, aby žiak vedel:

• porozprávať o tradíciách a zvykoch regiónu, v ktorom žije
• v nárečí porozprávať príbeh, báseň, prípadne spolu s kolektívom zaspievať goralskú pieseň – porozprávať o tradícii slovenského národa, bude poznať úlohy Konštantína a Metoda pri vzniku písomníctva

• vymenovať rasy obyvateľstva na svete, bude vedieť opísať rozdiely medzi nimi
• pojmy týkajúce sa migrácie obyvateľstva a začlenenie Slovenska do medzinárodných štruktúr (Európska únia...)
• všetky základné informácie o eure
• slovom, písomne alebo graficky vyjadriť svoj názor o zbližovaní národov a spolupráci medzi jednotlivými regiónmi sveta
• vyjadriť svoj názor k otázke rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbii, utláčaniu... a zapojiť sa do besied k tejto problematike, prípadne do ankiet prostredníctvom vyučovania alebo internetovými stránkami.

Dopravná výchova

Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úloha dopravnej výchovy: postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti: realizácia sa uskutoční v objekte školy vo všetkých vyučovacích predmetoch, pri organizovaní vychádzok, exkurzií, kurzov a hodín telesnej výchovy. Pri realizácii využijeme dopravné značenie v obci a učebné pomôcky.

Ciele dopravnej výchovy na základnej škole, je že žiak:

• pochopí funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi,
• si formuje mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,
• si musí osvojiť zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci (spolujazdec),
• sa musí naučiť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote, má zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
• má zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke, – má pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,
• si má uvedomiť význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.

Ochrana života a zdravia

Ochrana života a zdravia realizujeme prostredníctvom učebných predmetov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických 38 hier a účelových cvičení. Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode.

Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu.

Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

• Poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti.
• Osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života.
• Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách.

Žiaci:

• získajú nevyhnutne vedomosti, zručnosti a návyky potrebne na prežitie pri vzniku mimoriadnej udalosti a v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie,
• budú teoreticky a prakticky ovládať vybrane úlohy z tematiky riešenia mimoriadnych situácií – civilná ochrana,
• zo zdravotnej prípravy budú vedieť poskytnúť predlekársku prvú pomoc, - dokážu zvládnuť základne činnosti pri pohybe a pobyte v prírode,
• vzhľadom na vek a pohlavie dokážu optimálne zvyšovať psychickú, fyzickú pripravenosť a odolnosť pre prípad vzniku predpokladaných mimoriadnych situácii.

Prierezovú tému napĺňa obsah :

• riešenie mimoriadnych situácií
• civilná ochrana,
• zdravotná príprava, pohyb a pobyt v prírode.

Povinné učivo, ktoré nie je samostatným predmetom je súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Poskytuje žiakom potrebne teoretické vedomosti, praktické poznatky a formuje ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, zdravia a života iných ľudí. Učivo obsahuje opatrenia a popis činnosti pri záchrane života, zdravia a majetku obyvateľov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

Formy uplatňovania prierezovej témy:

1. Prelínanie cez obsahové vzdelávacie oblasti ako integrovaná súčasť vzdelávacieho obsahu vhodných vyučovacích predmetov.

2. Deň zdravého životného štýlu

3. Účelové cvičenie ( 2x ročne) a didaktické hry

Na realizáciu učiva OZZ sa využívajú viaceré organizačne formy:

• Didaktické hry (1. - 4. ročník)
• Didaktické hry (DH) v 1. – 4. ročníku sa konajú v prírode 1 raz v roku v trvaní 4 hodín. Pred DH realizujeme deň prípravy- teoretickú časť v rozsahu 2 – 4 hodín podľa náročnosti plánovaných činnosti. Didaktické hry nezamieňame s cvičeniami v prírode v rámci telesnej výchovy - učivo z turistiky.

Realizácia - metódy a formy:

Slovné metódy: - monologické (rozprávanie, vysvetľovanie, výklad, prednáška), - dialogické (rozhovor, dialóg, diskusia, beseda), - metódy prace s textom (učebnicou, knihou, webovými článkami).

Demonštračne metódy: - pozorovanie, - názorná ukážka, - demonštrácia statických obrazov (obrazy, grafy, nákresy), - projekcia statická (premietanie snímok) a dynamická (animácie, videa).

Praktické metódy: - nácvik pohybových a praktických činnosti (jednoduché manuálne činnosti), - pracovné činnosti 

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Ciele aj obsah prierezovej témy je súčasťou viacerých predmetov.

Hlavným cieľom je:

• aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich, vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu, overiť ju a pod.
• naučiť sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií

Výsledok vzdelávania v tejto oblasti:

• žiak vhodným spôsobom dokáže zareagovať v rôznych kontextových situáciách,
• žiak dokáže nadviazať kontakt,
• žiak zostaví základné písomnosti osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju aplikovať,
• žiak vie využiť nástroje IKT,
• žiak identifikovať a popísať problém, podstatu javu,
• žiak získa rôzne typy informácií, zhromažďovať, triediť a selektovať ich, kultivovane prezentovať svoje produkty, názory,
• žiak vytvorí plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný výskum,
• žiak dokáže určiť svoje silné stránky a vie ich využiť pri vhodnom výbere témy, vie aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu.

Prierezová téma sa bude realizovať počas celého školského roka vo všetkých vyučovacích predmetoch.

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

História regiónu je jedným z dôležitých prostriedkov procesu humanizácie a formovania kladného vzťahu žiakov k svojmu rodisku, k svojmu regiónu. Prostredníctvom vlastivedy, geografii, slovenského jazyka a hudobnej či výtvarnej výchovy spoznajú žiaci vývoj ľudskej spoločnosti svojho regiónu, jeho minulosť, tradície, ale aj životný priestor, v ktorom žijú. Naučia sa spoznávať prírodné krásy, oboznámia sa so životným priestorom, spôsobom života, prírodnými výtvormi vo svojom regióne, naučia sa vážiť si a chrániť svoje životné prostredie. Oboznámia sa s ľudovými tradíciami, zvykmi, obyčajam. Spoznajú históriu, sociálne a kultúrne dejiny svojho regiónu., významné historické medzníky, oboznámia sa s významnými osobnosťami, spoznajú zemepisné osobitosti svojho regiónu.

Cieľom je pomôcť žiakom uvedomovať si prírodné krásy a historické pamätihodnosti nielen svojho regiónu, ale aj celého Slovenska za účelom pestovania úcty k svojej vlasti, k rodnému kraju a k sebe samému. Ďalej vytvárať podmienky na pestovanie a rozvíjanie citu ku kráse ľudového umenia a uchovávanie kultúrneho dedičstva našich predkov, v podobe štúdia tradičnej ľudovej kultúry Slovenska. Prvoradé je tiež rozvíjať toleranciu voči iným kultúram a u žiakov vytvárať predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. V tejto prierezovej téme regionálna tradičná ľudová kultúra využívame rôzne formy a metódy vyučovania. Sú to najmä: besedy s významnými osobnosťami našej obce, beseda so spisovateľmi, školské výlety, exkurzie, návšteva knižníc a divadelných predstavení. Zapájanie žiakov do súťaží napr. účasť na recitačných súťažiach - Hviezdoslavov Kubín,účasť na literárnych súťažiach.

Začlenenie prierezových tém v jednotlivých predmetoch - primárne vzdelávanie

 

Prierezová téma	Ročník	Predmet
Osobnostný a sociálny rozvoj	prvý	vo všetkých predmetoch
	druhý	vo všetkých predmetoch
	tretí	vo všetkých predmetoch
	štvrtý	vo všetkých predmetoch
Environmentálna výchova	prvý	PVO,ANJ,MAT,VYV
	druhý	ANJ,VLA,PDA
	tretí	SJL,ANJ,PDA,VLA
	štvrtý	SJL,ANJ, MAT
Mediálna výchova	prvý	ANJ,MAT,VYV,HUV
	druhý	VLA
	tretí	SJL,ANJ,PDA,VLA
	štvrtý	SJL,ANJ, MAT
Multikultúrna výchova	prvý	ANJ,MAT,VYV,HUV
	druhý	VYV,ANJ
	tretí	SLJ, ANJ
	štvrtý	SJL,ANJ,MAT
Dopravná výchova	prvý	PVO,ANJ,MAT,VYV
	druhý	ANJ,TSV
	tretí	ANJ,PDA,VLA
	štvrtý	SJL,ANJ, MAT
Ochrana života a zdravia	prvý	PVO,ANJ,MAT,VYV
	druhý	TSV,VYV,VLA
	tretí	ANJ,PDA,VLA
	štvrtý	SJL,ANJ, MAT
Tvorba projektu a prezentačné zručností	prvý	PVO,ANJ,MAT,VYV
	druhý	VLA,ANJ
	tretí	VLA,PDA
	štvrtý	SJL,ANJ, MAT
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra	prvý	PVO,ANJ,MAT,HUV
	druhý	ANJ,PDA,VLA
	tretí	ANJ,PDA,VLA
	štvrtý	SJL,ANJ, MAT, PDA

 

3. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

 

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zameriame na :

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy

 

3.1 Hodnotenie (evalvácia) vzdelávacích výsledkov práce žiakov

 

Hodnotenie a klasifikácia prospechu a správania žiakov a opatrenia vo výchove v ZŠ vychádza z § 55-§ 58 zákona č.245/2008 z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri hodnotení budeme postupovať podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy vydané MŠ SR s platnosťou od 1.5.2011.

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Hodnotenie budeme robiť na základe vypracovaných kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Hodnotiť budeme nielen dosahovanie výsledkov v povinných prácach ( v slovenskom jazyku kontrolné diktáty a slohová práca; v matematike kontrolné práce; v cudzom jazyku slohové práce a testy po ukončení tematických testov; v ostatných predmetoch kontrolné testy po skončení tematických okruhov). Sledovať budeme aj ústny prejav žiaka, jeho snahu a aktivitu. Budeme hodnotiť aj voliteľné aktivity žiaka- prezentácie, výtvarné práce, zapojenie do projektu, zapojenie do súťaží a olympiád, ďalšie aktivity spojené s vyučovacími hodinami ( referáty, celková aktivita žiaka...).Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami budeme brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Pri hodnotení žiakov budeme vychádzať z prílohy MP č. 22/2011.Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania. Žiaci prvého ročníka sú hodnotení slovne zo všetkých predmetov VDV, DV, UV,NV, žiaci ostatných ročníkov sú hodnotení slovne len z výchovných predmetov.

Zásady:

Snažíme sa upustiť od tradičných postupov:

• učiteľ hodnotí žiaka so zreteľom na očakávané výstupy, kompetencie
• porovnanie jednotlivca s ostatnými (neverejné hodnotenie)
• rovina vlastného pokroku žiaka – učiteľove, ale aj žiakove individuálne záznamy
• pri hodnotení nerozdeľovať žiakov na úspešných – neúspešných
• dať žiakovi možnosť zažiť úspech
• pri hodnotení budú nastavené kritériá vecné, zrozumiteľné (ústne, známkou, značkou)  učiteľ pri hodnotení (sumárne, priebežné) bude primerane náročný, taktný, berie ohľad na vekové zvláštnosti, na zakolísanie žiaka v priebehu roka - rôzne dôvody – rodinné, indispozícia ....), na špeciálne vzdelávacie potreby ...
• učiteľ je povinný preukázateľným spôsobom (zápis do ŽK, písomné oznámenie, osobný pohovor) oznámiť rodičovi všetky problémy v prospechu, správaní ....
• učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každej klasifikácie, hodnotí klady a nedostatky hodnotených prejavov či výtvorov
• učiteľ je povinný viesť sústavnú evidenciu o klasifikácii žiakov
• učiteľ si môže nastaviť kritéria hodnotenia žiaka váhovým systémom (viď aSc Agenda)
• ak je žiak chorý viac ako 1 týždeň, rozvrhne doplnenia učiva a spätne skontroluje

Získavanie podkladov na hodnotenie

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

a) sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,

b) sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

c) rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, projekty, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania, portfóliá) - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,

d) analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,

e) konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,

f) rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka

Žiak je z predmetu skúšaný ústne alebo písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.

Hodnotenie prospechu a správania

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami: 1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

Za klasifikáciu zodpovedá učiteľ predmetu.

Pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a učebné výsledky za celé klasifikačné obdobie. Pri určovaní klasifikačného stupňa učiteľ hodnotí výsledky objektívne, nesmie podliehať žiadnemu subjektívnemu, či vonkajšiemu vplyvu. Učiteľ hodnotí to, čo žiak vie, zmyslom nie je „nachytať“ žiaka na tom, čo nevie. Prípadné problémy sa prerokujú na zasadnutiach pedagogických rád a preukázateľne sú o nich rodičia informovaní cez ŽK. Na konci ½ roka v termíne, ktorý určí RŠ, zapíše triedny učiteľ výsledky do predpísanej dokumentácie. Klasifikáciu a vysvedčenie spracúva triedny učiteľ a riaditeľ školy. Od 1. ročníka školskej dochádzky vedieme žiakov k sebahodnoteniu. Postupne by žiak sám mal byť schopný vystihnúť, čo sa mu podarilo a v čom ma ešte rezervy, čo je jeho silná stránka. Pre tento spôsob hodnotenia využívame rôzne formy (rozhovor, žiakove portfólio, dotazník a pod.).

Sebahodnotenie žiaka

Žiak je systematicky vedený k využívaniu a potrebe sebahodnotenia tak, aby dokázal:

• objektívne posúdiť svoje vedomosti a schopnosti,
• porovnávať názory, formulovať svoje myšlienky,
• prijať názory druhých,
• počúvať a vnímať ich,
• uvedomovať si klady a zápory,
• komunikovať,
• obhajovať vlastný názor,
• monitorovať a regulovať svoje učenie,
• hodnotiť svoje výkony, kvalitu svojej práce a schopnosť učiť sa,
• stanoviť si reálne ciele,
• plánovať metódy, ako dosiahnuť stanovene ciele.
• aktívne sa zúčastňovať na procese hodnotenia,
• rozvíjať pozitívne sebahodnotenie a seba pochopenie,
• byť zodpovedný za svoje výsledky v učení,
• rozvíjať zručnosti, ktoré sú potrebne pre život

Význam pre rodičov

Umožňuje učiteľom:

• plánovať vyučovanie tak, aby zodpovedalo individuálnym potrebám žiakov,
• komunikovať s rodičmi a žiakmi,
• nastaviť realistické ciele,
• analyzovať a skvalitňovať vyučovanie.

Význam sebahodnotenia pre žiakov

Umožňuje žiakom:

• poznať svoje slabé a silne stránky, potreby pre ďalší rozvoj,
• hodnotiť svoj postup pri učení a jeho výsledky,
• plánovať proces učenia (ciele, metódy, výsledky),
• aktívne sa zúčastňovať na procese hodnotenia,
• umožňuje všetkým žiakom zažiť pocit úspechu.

Celkové hodnotenie prospechu žiaka

Celkové hodnotenie žiaka 1. ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

• prospel (a),
• neprospel (a).

Celkové hodnotenie žiaka 2. – 4. ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

• prospel (a) s vyznamenaním,
• prospel (a) veľmi dobre,
• prospel (a),
• neprospel(a).

Žiak je hodnotený stupňom:

• prospel(a) s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako chválitebný; priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotene ako „veľmi dobre“;
• prospel(a) veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý; priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotene ako „veľmi dobre“;
• prospel(a), ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom

          vyučovacom predmete,

• neprospel(a), ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň prospechu nedostatočný.

Kritéria a ukazovatele pre jednotlivé stupne hodnotenia prospechu

• Úplnosť, ucelenosť, presnosť a trvácnosť osvojenia požadovaných cieľových vedomostí smerujúcich k dosiahnutiu očakávaných výstupov a kľúčových kompetencii. • Kvalita a rozsah získaných zručnosti vykonávať požadované vzdelávacie činnosti.
• Kvalita uplatňovania osvojených vedomosti a zručnosti pri riešení vzdelávacích úloh.
• Kvalita prace s informáciami – zručnosť vyhľadávať, triediť a prezentovať informácie aj využitím IKT.
• Osvojenie zručností účinné spolupracovať.
• Usilovnosť žiaka, snaha a jeho prístup ku vzdelávaniu.
• Kvalita myslenia, predovšetkým jeho samostatnosť tvorivosť, originalita.
• Kvalita komunikatívnych zručnosti – presnosť, výstižnosť, odborná a jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu.
• Osvojenie účinných metód samostatného štúdia.

Celkový prospech

• Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú a klasifikáciu jeho správania.
• Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný, alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.
• Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné klasifikovať ani v náhradnom termíne zo záväzných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí.
• Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok neklasifikuje, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikovanie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa klasifikácia mohla uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroku.
• Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a dňoch určených riaditeľom školy.
• Žiak, ktorý ma na konci druhého polroku prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
• Ak žiak alebo zákonný zástupca žiaka ma pochybnosti o správnosti klasifikácie na konci prvého a druhého polroka, môže do troch pracovných dni odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
• Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.
• Možnosti vykonať komisionálnu skúšku podľa prvého odseku rozhodne riaditeľ školy

Evalvačné nástroje:

pozorovanie, písomné práce, testy, ústne skúšanie, dotazníky, ankety, rozhovory, projektové metódy, inscenačné hry, výsledkysúťaží, olympiád, sebareflexia, ktorá prebieha na záver každého dňa v rámci hodnotiaceho kruhu.

 

3.1.1 Hodnotenie správania žiakov

 

Neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia je aj posúdenie správania a prejavov žiakov. Celkove správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami

a) 1 - veľmi dobre,

b) 2 - uspokojivé,

c) 3 - menej uspokojivé,

d) 4 - neuspokojivé.

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

Výchovné opatrenia:

Pochvaly

Riaditeľ školy môže žiakovi po prerokovaní v pedagogické rade udeliť pochvalu za výborné výsledky v práci žiaka vždy na konci hodnotiaceho alebo klasifikačného obdobia. Triedny učiteľ môže žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie za výrazný prejav iniciatívy v škole alebo za dlhšie trvajúcu úspešnú prácu.

Opatrenia na posilnenie disciplíny

Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť:

• napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa,
• pokarhanie od riaditeľa.

Triedny učiteľ môže žiakovi podľa záväznosti previnenia udeliť napomenutie (NTU) alebo pokarhanie triednym učiteľom (PTU) kedykoľvek v priebehu klasifikačného obdobia, udelenie pokarhania okamžite oznámi riaditeľovi školy. Triedny učiteľ zaznamenáva udelenie výchovného opatrenia do katalógového listu žiaka. Riaditeľ školy môže žiakovi po prerokovaní v pedagogickej rade udeliť pokarhanie RŠ.

Riaditeľ školy alebo triedny učiteľ oznámi dôvody udelenia výchovného opatrenia preukázateľným spôsobom zákonnému zástupcovi žiaka (použije školou používané tlačivá).

Za jeden priestupok sa udeľuje žiakovi len jedno opatrenie na posilnenie disciplíny. Konkrétne kritéria na udeľovanie výchovných opatrení sú rozpracované podrobne v klasifikačnom a školskom poriadku ZŠ našej školy.

 

3.1.2 Podmienky ukončenia výchovy a vzdelávania

 

Žiak postupuje do vyššieho ročníka, ak prospel zo všetkých predmetov. Ak žiak neprospel z najviac dvoch predmetov alebo mal iné závažné objektívne príčiny, prečo nebol hodnotený, vykoná najneskôr však do dvoch mesiacov komisionálne skúšky. Po úspešnom vzdelaní posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy získa žiak: primárne vzdelanie, čo bude uvedené v doložke na vysvedčení: „ Žiak získal primárne vzdelanie.“

 

3.2 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

 

Každý zamestnanec musí dostať tvorivý priestor pre svoje uplatnenie. Iniciatíva, tvorivosť, zodpovednosť a kreativita jednotlivých pedagógov – to je základný kameň pre úspešnú a kvalitnú prácu. Hodnotenie vykonáva priamy nadriadený jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. O hodnotení sa vyhotovuje písomný záznam. Je podkladom pre rozhodnutie riaditeľa školy pre :

• ukončenie adaptačného vzdelávania
• pre vypracovanie plánu vzdelávania
• odmeňovanie zamestnancov.

Systém hodnotenie zamestnancov sa bude zakladať na:

• pozorovaní (hospitácie),
• rozhovore so zamestnancom,
• na dosiahnutých výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, didaktické testy),
• sledovaní pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa, - hodnotení výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti, spolupráca s rodinou a pod.,
• hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov manažmentom školy,
• vzájomnom hodnotení učiteľov (čo si vyžaduje aj vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“),
• hodnotení učiteľov žiakmi.

Základné kritériá pre hodnotenie:

Vyučovacia oblasť:

• výsledky hospitácií a pozorovaní ( metódy práce korešpondujú s hlavnými cieľmi, nápaditosť a tvorivosť...),
• klasifikácia a hodnotenie žiakov,
• rozbory žiackych prác ( zošity, výrobky, výrobky, projekty...),
• podieľanie sa na dobrom mene školy.

Výchovná oblasť:

• prístup k žiakom, obetavosť, autorita,
• rešpektovanie porúch učenia a správania žiakov,
• rešpektovanie a dodržiavanie pracovného poriadku aj školského poriadku
• estetizácia prostredia.

Administratíva, pedagogická dokumentácia:

• úroveň pedagogickej dokumentácie,
• včasnosť a presnosť plnenia úloh.

Organizácia školy:

• vedúci metodických orgánov ( MZ ),
• koordinátori a iné funkcie.

Triedny učiteľ, triednické práce:

• utváranie vzťahov v kolektíve triedy,
• ovplyvňovanie, riešenie problémov aj ich prevencia,
• dohľad nad fungovaním školského poriadku v triede,
• dohľad nad estetikou triedy,
• práca so žiakmi s poruchami učenia a správania, sledovanie vývinových porúch,
• oficiálna dokumentácia triedneho učiteľa.

Ostatné činnosti:

• nápady, iniciatíva, tvorivosť,
• pedagogická tvorivosť, projekty, granty,
• reprezentácia školy/ súťaže, rôzne aktivity...),
• sebavzdelávanie, rozširovanie si kvalifikácie, - práca v tíme

 

3.3 Hodnotenie (autoevalvácia) školy

 

Cieľom hodnotenia je:

• aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené,
• aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠVP.

Dôraz je kladený na:

• konštatovanie úrovne stavu,
• zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú

Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:

Ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôležitosti. Posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe. Oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky, včítane návrhov a opatrení.

Monitorujeme pravidelne:

• podmienky na vzdelanie
• spokojnosť s vedením školy a učiteľmi
• prostredie – klímu školy
• priebeh vzdelávania – vyučovací proces - metódy a formy vyučovania
• úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
• výsledky vzdelávania
• riadenie školy
• úroveň výsledkov práce školy

Kritérium správneho hodnotenia:

• spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov
• kladná odozva mimo školy
• kvalita výsledkov

Nástroje na zisťovanie stavu úrovne školy:

• dotazníky pre žiakov a rodičov
• dotazníky pre absolventov školy
• analýza úspešnosti žiakov na súťažiach olympiádach
• SWOT analýza

 

4. Školský učebný plán

Rámcový učebný plán 2019/2020 pre primárne vzdelávanie

Vzdelávacia oblasť	Predmet	ŠVP	ŠkVP	ŠVP		ŠkVP	ŠVP	ŠkVP	ŠVP		ŠkVP	ŠVP	ŚkVP		Spolu
		1.ročník		2.ročník			3.ročník		4. ročník
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	9		8			7	1	7	1		31	2	33
	Anglický jazyk		1		1		3		3			6	2	8
Matematika a práca s info	Matematika	4	1	4	1		4	1	4			16	3	19
	Informatika				1		1		1			2	1	3
Človek apríroda	Prvouka	1		2								3	3	3
	Prírodoveda						1		2			3	3	3
Človek a spoločnosť	Vlastiveda						1		2			3	3	3
Človek a hodnoty	Etická/náboženská výchova	1		1			1		1			4	4	4
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie						1		1			2	2	2
Umenie a kultúra	Hudobná výchova	1		1			1		1			4	4	4
	Výtvarná výchova	2		2			1		1			6	6	6
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2		2			2		2			8	8	8
Základ		20		20			23		25			88		96
Voliteľné hodiny			2		3			2		1			8
Spolu		20	22	20	23		23	25	25	26		88	96